To viete, dal som si o tom porozprávať viac, lebo sused, tiež rentiér, ako sa medzi sebou nazývame my, penzisti, aby to vyzeralo aspoň trošku elegantne, sa o tento rozmer ľudských rečí a klebiet nezaujíma ani len náhodou. Ešte tak futbal, hokej, hádzaná a voľajaká udalosť hodná jeho záujmu vyslúžilého policajta, ale potom sa rozhovoril. Priviezol sa autobusom, linkovým, samozrejme plným mokrých a podráždených pasažierov a nerozprávali sa o ničom inom ako o tom, že sa na úrovni našej vlády a parlamentu zanedbáva školenie! Vraj to dokazuje nielen ten Sulík, čo obedoval s veľvyslancami horšie ako voľakde pri táboráku, ale aj Radičová, keď na Slovensku vítala oficiálnu návštevu českého premiéra Nečasa a všetci v koalícii, keď nevedia ustrážiť voľajakého zbohatlíka čo má rečí ako koza bobkov a nijaký rozum a zodpovednosť!
Teda školenie, presne takto to vraj v tom autobuse klasifikovali viacerí pasažieri a musel som sa schuti zasmiať. Ale sused aj tak nástojil, nože vysvetľuj, prečo školenie, ako to mysleli, veď my sme mávali školenie skoro stále a to už teraz nerobia!? Bez toho sa to veru nedá, stará prax, je sa o čo oprieť, no nie a dobrá vec sa nemá zabúdať! A tak som sa teda pokúsil vysvetliť to, čo sa vlastne ani nedá, lebo či sa nám to zdá, alebo aj nezdá, veru aj naši predstavitelia by mali mať školenia, permanentné, aby sa už nikdy viac nemohlo stať presne to, z čoho máme „z hanby kabát“!
A už k tomu čaju a k „vilmoške“ do druhej nohy, čo si sused vypýtal sám od seba, veď je mu jasné, že ten syr za to stojí, dostal aj on školenie Najprv som sa ho spýtal, či vie ako bude oblečený ako hosť na svadbe, potom na pohrebe a akú garderóbu na seba natiahne keď sa vyberie na ten salaš pod Kamennou baňou, alebo keď konečne prestane pršať a vyjde slnko na kúpalisko a samozrejme vedel! Trošku špekuloval, že možno by vytiahol tú svoju poslednú podporučícku uniformu, vraj mu veľmi pristala, ale to tak trošku špásoval, lebo smutne podotkol, že sa do nej už vôbec nezapne. Potom však už iba počúval, čo je to protokol, ako sa musí dodržiavať, lebo to sú nemenné medzinárodné pravidlá a predpisy a v niektorých sférach sa jeho porušenie môže stať nielen blamážou osoby čo ho poruší, ale veru aj konfliktom medzi národmi! Je to niečo celkom dôležité a každá krajina má vlastných odborníkov presne na takéto príležitosti a ak sa do sféry medzinárodných stykov, tých oficiálnych, dostane nová persóna, celkom iste musí byť poučená - naozaj musí prejsť školením!
To už sa môj podporučík vo výslužbe nesmial a chcel teda vedieť, ako sa to robí, ako sa to kontroluje a kto je zodpovedný, lebo v jeho svete to bolo presne takto. Jasné, tých ľudí čo to robia teraz osobne nepoznám, ale z novín viem, že nevhodné oblečenie pani premiérky v médiách kritizovala akási pani s takouto špecializáciou a vytkla jej bosé nohy bez pančúch, topánky s otvorenou špičkou a potom som počul aj to, ako sa pani premiérka keď letela na návštevu do Poľska novinárom pochválila, že aha, teraz som na pančuchy nezabudla a mám aj primeranú obuv. Ocenili sme to obaja a potom som mu povedal aj to, že voľakedy som takéto „školenie“ absolvoval aj ja, ako rýchlokurz po telefóne. Mal som absolvovať medzinárodný obed s delegáciou diplomatov z Namíbie vo vládnom horeli na Bôriku a z kancelárie medzinárodných stykov ma zodpovedná referentka poučila – tmavý oblek, košeľa a viazanka, poltopánky!
Nuž a tá skoro posledná otázka už bola vlastne len konštatovaním. A ten Sulík to teda celkom to, no, ako by som to, pohnojil!? A tak som mu to opísal presne tak, ako to bola na fotografiách a ani mi nechcel veriť! Staré noviny dávam kamarátovi Jarovi, takže som mu to nemohol ukázať na vlastné oči, ale uveril mi. A vraj on si je celkom istý, že takto vyfešákovaný by na taký obed nešiel ani on sám, hoci si na bontón nepotrpí, ale predpis bol preňho jednoducho predpis a hotovo! A naozaj mal košeľu vonku z gatí? Fakt, neveril! A vraj už iba ten Trnavčan, ten sa do čoho namočil, čo si ten neobliekol!
Pri pohľade na hodinky som rýchlo zapol televíziu a o chvíľku sa na vlastné zmysly presvedčil, čo to bolo. Spočiatku celkom nerozumel, ale potom pochopil a skríkol. Bože, to je ten somár z tých noviniek, čo len nadával a bol nám proti srsti, mne sa podobal na toho Markuša z Matice a s tým bol aj ten Viskupič od nás, ani ten mi nepasuje! Ale to vyzerá byť celkom nanič čo, teraz to bude v parlamente tak pol na pol a žena bude zúriť!? Už to zasa bude ako doteraz, iba sa budú hádať a Slovač bude trpieť! Ani neviem, či jej to poviem, nech sa to radšej dozvie sama, Tak sa sused drž!
A tak sme sa rozišli, už bol trošku zohriaty, ja budem mať salašnícku pochúťku na večeru a naviac dobrý pocit, že sa školenie vydarilo. Lebo fakt, občas ho potrebujeme všetci! A ešte dôležitejšie bude, aby mu všetci aj porozumeli

















