Tak trošku škoda, že vám nemôžem predstaviť portrét tohto šéfa SMK, ktorý sprevádza toto zdôvodnenie, je majstrovský a ducha s obsahom slov stotožňujúci. Pohŕdavý pohľad očí zahľadených k nebesám, pesimistická krivka úst s hnevlivo stisnutými perami a jednoznačné vrásky zlosti pri koreni nosa, na lícach i brade, čo je jasná dominancia pocitov. Pál Csáky je rozhnevaný i nekompromisný, pripravený veci vysvetľovať každému!
Jasné, všetko s mierou a s možnosťou manévrovať, lebo hoci je tu takticky múdry slogan, že do vlády nie za každú cenu, to aby sa zaručila hodnota nezávislosti a hrdosti tejto politickej strany, je tu k dispozícii obojstranne použiteľný „čarovný plášť protirečení.“ Dôkaz v tomto smere je rukolapný! Voliči SMK sú najviac nespokojní s touto vládou a to aj tí, čo sa majú dobre, teda podnikatelia. Príležitosť vládnuť s Ficom či Mečiarom zatiaľ neplánuje, je to vláda neuveriteľne primitívna, ale vylučuje iba Slotu, takže ktohovie, ako to bude v reáli? Samozrejme, v tejto súvislosti treba Csákymu pripomenúť, že skromnosť nezaškodí, lebo k istote zvoliteľnosti do parlamentu voľajaké to percento pochybností realita veru ponúka.
No na druhej strane sa hrdosť tohto chemického inžiniera - čo na čele SMK stojí od pamätných vnútrostraníckych volieb v roku 2007 a ktorého nekompromisné postoje svojim spôsobom donútili Bélu Bugára založiť z trucu stranu MOST, veď ináč by z politiky zmizol -až nebies dotýka. Je presvedčený, že odídení politici sa do parlamentu nedostanú, ani len náhodou a SMK zostane jediným reprezentantom maďarskej menšiny a jej potenciál na trhu s príťažlivosťou a využiteľnosťou je veľký, minimálne v rozmere spojenej Európy. Podľa jeho presvedčenia, dobrý a úspešný politik to musí predvídať a predpokladá, že SMK bude v budúcej vláde. S SDKÚ a KDH, ako voľakedy, čo bude vraj lepšie, lebo väčšina jeho voličov inklinuje k pravici, ale rovnako tak prirodzene využije aj ponuku ľavice so SMER-om a HZDS, lebo odmietať musí iba MOST a SNS! Chameleónske a filištínske predpovede, pravda, ale pozor, pýcha predchádza pád a výsledky volieb sú skôr neznáma než realita.
Veľkým prekvapením predvolebnej rétoriky Pála Csákyho je však stotožnenie sa s „hláškami“ Jána Slotu vo veci vzniku strany MOST. Vraj je to strana, ktorej krstným otcom je SMER s premiérom na čele, o čom vraj svedčí financovanie a veru aj možnosti Bélu Bugára v podnikaní. Má z ničoho nič kaštieľ v Rohovciach, stará sa o seniorov s pomocou peňazí z ministerstva Tomanovej, individuálne bohatne a kradne nám hlasy, takže sa stal našim nepriateľom. Uznajte, vyhlásenie ako naozajstná aktivovaná bomba!
A celkom na záver tohto zamyslenia sa nad vecami maďarskej menšiny, v súvislosti s neďalekými voľbami, treba rozmer Csákyho pýchy zviditeľniť jeho vlastnými slovami, aby sa nedalo pochybovať.
„My sa pozeráme len na seba. Nezaujíma nás, čo si myslia zakomplexovaní ľudia. Sme jediná maďarská strana na Slovensku, naše stanovy zaregistrovalo ministerstvo vnútra. Našim rokovacím jazykom je maďarčina. Slovenská ústava hovorí, že máme právo používať vlastný jazyk bez akéhokoľvek obmedzenia.“ Úžasné, symptomatické, v každom smere exkluzívne i pyšné a byť nezávislým historikom tak dodám s troškou staromilstva – veľkomaďarské. Potvrdzujú to veru aj postoje k problematickým zákonom o dvojitom občianstve, v maďarskom prevedení i v našej odvete a som úprimne zvedavý na avizované gestá známych politikov, ktorým sa hrdinstvo o maďarské občianstvo požiadať stane životným krédo a tým pádom aj definitívnym osudom. Už je tu snaha hľadať podporu pri oslovení Ústavného súdu s nádejou, že náš kontra zákon dostane nálepku protiústavný, zatiaľ však neúspešne a obávam sa, že to akurát takto zostane prinajmenej do volieb.
Aby som pravdu povedal, úprimne ma mrzí, že SMK a jej predseda nedokáže prekonať to nevyslovené a farizejsky sa skrývajúce presvedčenie, že maďarskú menšinu na Slovenku čakajú lepšie dni. Víťazstvo Strany Fidesz a predovšetkým túžba jej predsedu Orbána sa v Maďarsku orientuje celkom jednoznačne k chiméram snov o zašlej sláve a to, čo sa na tom páči našej národnostnej menšine naozaj nie je iba nevinný odlesk zdania. Je to vysnívaná realita, nevypovedaná túžba a všetok ten „čardášový zhon“ okolo 90.výročia Trianonu, to jednoducho evokuje nielen nálady. Naozaj je to prejav nadradenosti a pýchy, veľmi zle zamaskovaný, no tak kdesi hlbšie sa to dá cítiť za každým Csákyho slovíčkom a veru mi to vôbec nevonia a nechutí!