reklama

To ešte nie je nekrológ

Naozaj, tieto riadky o jednej z najznámejších osobností ponovembrových dejín Slovenska a vlastne ešte aj Československa neplánujem ako spomienkovú písomnosť, pre ktorú je predpis publikovať ju až post mortem , naopak, Vladimírovi Mečiarovi prajem ešte dlhé roky pekného života a dobré zdravie, no príliš naliehavo si uvedomujem, že svoje dni slávy už akurát v týchto voľbách pravdepodobne zavŕši v rozmere všednosti. Nie je to jednoduchý človek, to naozaj nie, vždy si celkom rád spomeniem na chvíle, keď sa naše životné dráhy pretínali a dal sa spoznávať ako jedinec mocne pôsobiacej charizmy a veru aj svalov, človek hrdý ba až pyšný, od istého času žijúci s pocitom nedotknuteľnosti a neomylnosti a teraz, keď celkom iste v hĺbke srdca i duše cíti, že sláva poľná tráva, prichádza veru aj nostalgia. Sám od seba sa nevzdá, to cítime a vlastne aj vidíme všetci, bojuje o svoje miesto na slniečku spoločenskej priazne tvrdohlavo, je predvídavý, alebo lepšie povedané, mal by byť! Dejiny sú nemilosrdné, nič neobchádzajú a ani nikoho nešetria, ani tých slávnych nie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Po prvý raz som ho videl v televíznom prenose z Námestia SNP v Bratislave, keď z tribúny v spoločnosti Kňažka a Budaya rečnil na verejnosti celkom iste v premiére a potom, po menovaní prvej slovenskej vlády naživo, doma v Považskej Bystrici. VPN vtedy bola progres, usilovala sa zmeniť zabehaný poriadok straníckej mašinérie a celkom iste som bol prvým jej reprezentantom na Slovensku, ktorému sa podarilo odvolať nielen samosprávu tohto okresného mesta, ale veru aj ONV. A nielen to, kooptovanie do funkcií bolo v móde a veru to bolo aj praktické, takže sme do príslušných funkcií hneď posadili ľudí, ktorí mali našu dôveru a veru aj schopnosti všetko riadiť. Prvé číslo Verejnosti to malo na titulnej stránke a takáto zmena bola naozaj mimoriadnou udalosťou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Onedlho vymenovali prvú vládu s premiérom Čičom, možno si pamätáte a na druhý deň ráno, chvíľočku po ôsmej, keď som sedel na gremiálke odboru školstva pri ONV, ktoré som riadil už niekoľko dní, nás vyrušila sekretárka. Vzrušená, koktajúca a oznámila, že v kancelárii mám takého pána čo hovorí, že je minister vnútra a chce sa so mnou zhovárať! A naozaj, bol to on, Vladimír Mečiar v celej svojej veľkosti a s imidžom suverénneho pána nad všetkým.

Vraj chce vedieť, kto je ten inžinier, čo som ho ustanovil predsedom ONV, aký má kredit a povesť, aký bol komunista, kradol....? Tých pochybností a neprávd na mňa vychrlil naozaj plné vedro a jedným dychom. Ako ste si istotne všimli všetci, keď sa rozčúli, slovíčka zo seba vytláča ako prázdny kompresor, až som sa spravodlivo rozhneval. Som tiež radikál, tiež ma nie je málo a v živote som sa musel obracať celkom nadlimitne a napokon je mladší, takže chvíľku počúval on mňa. Vtedy ešte nebol mesiášom, bol iba na začiatku svojej cesty za slávou a neomylnosťou, nuž ma počúval a akceptoval. Dal si vysvetliť moje kritériá výberu, uznal, že odbornosť a charakter i občiansky kredit sú dobré záruky a rozišli sme sa napokon v dobrom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neskôr, keď sa spoločnosť vyvíjala, VPN zmizla a jej zástavu si celkom falošne uzurpovalo HZDS, som jeho záujem pociťoval skôr prenesene než osobne. To viete, Bratislava ďaleko a školstvo je „jama levova“ v pravom slova zmysle, takže som iba na diaľku odolával jednej ponuke za druhou – prijmi ministerský post. Lákavé, ale s vedomím, že politika je všetko možné na svete, len nie čistý dvor, kde sa dá žiť bez hanby, výčitiek a pokušenia, som odolal. A prišla pomsta, minister Kučera ma odvolal, našťastie, to už som sa stačil prezentovať v učiteľskej obci naozaj preukazne a v priebehu mesiaca ma vo výberovom konaní do funkcie znova potvrdili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teda tak, naše vzťahy, dovtedy málo osobné sa ešte viac zanonymnili a môj kontakt s mocou sa realizoval výhradne cez ministerstvo. Ale to už je iná kapitola, lebo osobnosť vtedajšieho premiéra Mečiara si zaslúži prioritu v každom smere, aj v spomienkach.

Pamätáte sa, stal sa idolom más, predovšetkým kategória babiek demokratiek sa stala míľnikom jeho cesty ku sláve a k pýche, čo sa až nebies dotýkala a nikdy nevynechal možnosť stať sa tribúnom takýchto más najradšej v priamom zábere. Mítingy, stretnutia, spoločenské akcie, oficionality, prezentácie, tam všade Vladimír Mečiar rečnil, zabával a prezentoval sa ako politik, dobrodinca, pomstiteľ i prognostik, stvoril okolo seba priestor verných a oddaných, z ktorých už zostal vari iba Cabaj a hoci bol na všetko sám, nepoľavoval, stíhal! Už to však býva akurát tak, keď sa niečo má popsuť, tak sa popsuje zákonite a hoci sa jeho popularita ešte udržiavala vo výšinách volebnej prevahy, prišiel koniec. Nenašiel parťáka, ostatní politici nemali odvahu položiť na svoje plecia všetky tie hriechy a omyly, ktoré akurát jeho hnutie na politickú scénu vynieslo a bez podpory sa zodpovedne, no predovšetkým funkčne vládnuť nedá. Pamätáte sa, zaspieval nám Idem od vás, so slzami v očiach a na určitý čas sme o ňom počúvali menej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je to však bojovník, otriasol sa a napriek rokom sa ešte nevzdal príležitosti podieľať sa na riadení vecí verejných. A verte mi, vôbec nie nenápadne či nedôsledne, kdeže, tam kde sa dala prejaviť moc, tam ju prezentoval, kde výhoda, tam ju realizoval a kde zisk, tam sa na tom podieľal! Už nechce byť na čele verejného záujmu, je šedou eminenciou, ale „vo vlastnom košiari“ ešte stále zvrchovanou silou. Všimnite si, kde našiel odpor, kde zádrhel, alebo sa veci neposúvali k svojim cieľom neprerušene a hladko, cestičky čistil a zametal ako výkonný buldozer. Všetko zhrnul a odpratal a keď som spomenul pána Cabaja ako posledný relikt z čias slávy, je ich tu ešte niekoľko, ale to už je iba odlesk dávnej slávy. Pani Tóthová, pán Jureňa, no keď sa dobre poobzeráte, tak v ináč orientovaných zoskupeniach je naozaj dosť a dosť politikov, ktorými by si akurát dnes ešte vedel pomôcť! Žiaľ, boli konkurenciou, boli šikovní a museli odísť!

Neviem, iba si domýšľam, ako osobne prežíva svoje nezaujímavé pozície v rebríčkoch slávy – to naozaj nie je obľúbený post, veď vždy bol jednotkou – no predpokladám, že silou vôle to celkom zvládol. Nedáva najavo svoju rezignáciu, naopak, usiluje sa národ presvedčiť že on – teda HZDS a Fico, teda SMER, vytvoria dvojkoalíciu a povedú Slovensko k lepším časom aj po týchto voľbách. Jasné, tak úplne už tomu vôbec neverí, ten dobrý húf oddaných pomocníkov a šikovných ľudí je dávno iba minulosťou, no zdanie mu pomáha udržiavať ilúzie. To velikášstvo, spomienku na neomylnosť a istoty večnej pravdy v ňom zrejme nepochová nič iné, iba zabudnutie. Nie vlastné, to nepríde nikdy, ale verejné, celospoločenské, národné a Vladimír Mečiar už to veru cíti. Aj v kostiach, ako sa hovorí, ale do posledného dychu statočne. Bol a je bojovník, mal vlastné pravidlá víťaziť – pamätáte, víťaz berie všetko – ale história Slovenska ako samostatného štátu by sa aj tak bez jeho účasti a osobného pôsobenia vlastne ani nezačala. Sám je presvedčený, že je „otcom vlasti“ a ak by to malo spríjemniť všetky tie roky budúce, venované odpočinku a dôchodcovskej aktivite, nech si to užíva. Rád som ho nemal a nemám, ale do našich dejinách sa podpísal pevným rukopisom. Nie je to nekrológ, to naozaj nie, ale niečo na ten spôsob politického konca by to byť mohlo. Mám odvahu prísť s tým ako s veštbou a aj keď budem mýliacim sa prorokom, nech, nevadí – Vladimír Mečiar si aj takýto, v podstate pozitívny hodnotiaci text neodškriepiteľne zaslúži.

Stanislav Krištofík

Stanislav Krištofík

Bloger 
  • Počet článkov:  2 342
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyskusal som si v zivote tolko dobreho i zleho, ze mi moze zavidiet aj Hrabal. Vzdy som zostal optimistom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu