reklama

O učiteľoch, spravodlivo!

Pamätám sa, ako keby to bolo včera, keď som sa v decembri 1989 vrátil do školských služieb na poste vedúceho odboru školstva na najväčšom okresnom úrade vo vtedajšej federácii – boli to spojené dnešné okresy Považská Bystrica, Púchov a Ilava – teda kusisko Slovenska s neuveriteľne rozvinutou strojárenskou výrobou, prvým celkom neprehliadnuteľným motívom mojich snáh o nápravu vecí v tejto sfére sa stala problematika miezd! Vrátil som sa do učiteľských radov z robotníckej profesie a bolo mi vrcholne nepríjemné, ako sa už vtedy takmer stopercentne vysokoškolsky vzdelaná učiteľská profesia ocitla na samom chvoste odmeňovania štátnych zamestnancov, aké to bolo ponižujúce a pri výbere povolania či vzdelávania na vysokej škole demotivujúce, veď v porovnaní s inými, inak rovnocennými profesiami, to bola naozaj profesia hodná Popolušky, síce s diplomom, ale jednoznačne aj s chudobou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

Do vtedy ešte vychádzajúcich Učiteľských novín, napriek tomu, že tam zrejme ešte nikto nestačil vymeniť redaktorov a možno ani nie smerovanie v budúcnosti, môj názor na túto problematiku uverejnili bez redakčných úprav. Na celú stranu toho bolo, aj s tabuľkami a predpokladmi budúcich postupov, lebo už vtedy som samozrejme vedel aj to, čo je plánované hospodárstvo!

Nesmejte sa, je to pravda! Bol som garantom novembrových zmien na tomto úrade, boli sme prví na Slovensku a tí páni, čo spolu so mnou zasadli do kresiel okresných činovníkov dobre vedeli, prečo som vybral akurát ich. Boli seriózni, nezneužívali tie stranícke zariekadlá a nikoho v mene červenej knižky nešikanovali, čo bola v tých dobách skvelá protekcia v spolupráci s odbornosťou a keď som voľakedy v apríli na zasadaní Rady ONV dostal informáciu, že sa pripravujú odmeny všetkým funkcionárom, aj som sa potešil. Až vtedy som sa tak do dôsledkov dozvedel, čo je to hospodárenie na takomto úrade podľa kapitol, lebo učiteľov som mal vtedy okolo 4000 a to bola kapitola s úžasným obsahom koruniek -hovoríme o mzdovom fonde a jeho úsporách. Predstavte si, dozvedel som sa, že všetci tí chudobnejší odomňa očakávajú, že akurát z úspor toho školského „mzdového koláča“ im odrežem, presne tak, ako sa to robilo vždy predtým a na čo boli zvyknutí!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je vám jasné, že narazili, ekonómky čo som si akurát preto povýšil až na piedestál najvyššej dôležitosti mi všetko vysvetlili a naraz som sa stal obľúbencom všetkých kolegov. Ešte nikdy neboli také odmeny, ešte nikdy sa neušlo všetkým a na druhej strane sa funkcionári iných odborov museli uspokojiť s takou troškou, alebo aj s nulou! A tak to aj zostalo, hoci ten zásadný problém, mzdy učiteľov, ešte stále iba stagnoval.

Nemyslite si, že sme sa nesnažili, naopak, všetko to, čo súvisí s normatívami na každého žiaka v príslušnej lokalite je práca generácie do ktorej som vo vedení „malého školstva“ patril a kolegovia z Dolného Kubína, Martina, Spišskej Novej Vsi, Nových Zámkov by vedeli rozprávať naozaj dlho, ako sa tieto veci na svet dostali, čo za tým bolo hnevu, trucovania, trieskania dvier i pokory, no podľa mňa je tento princíp vari jedinou, ešte stále tak celkom spravodlivo pôsobiacou metódou práce s rozpočtom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nuž a v mzdách to bolo od nepamäti zložité, veď všetko sa odvíja od solventnosti štátnej kasy a tam je veru takmer vždy dovidieť až na dno. Trošku sme zaviedli poriadok do systému osobného ohodnotenia, ten princíp percentuálnych zvýhodnení je však v konečnom dôsledku tak trošku nekoncepčný, lebo je založený na osobných právomociach a ľudia nie sú iba seriózni, podarilo sa nám stanoviť priebežné vzdelávanie, akúsi istotu samovzdelávania v jednotlivých odboroch a nevyhnutnosť vyšších stupienkov platového rebríčka podmienenú dosiahnutím presne určenej habilitácie, ale aj tak, bolo a je to až dodnes zúfalo málo! Som už celkom mimo, ale zodpovedne prehlasujem že slovenské školstvo malo tak akosi naviac aj nespravodlivý osud. Pracoval som s ministrami od prvého a kratučko pôsobiaceho Kováča až po pani ministerku Slavkofskú a okrem Jána Pišúta tam nebolo jediného odborníka na svojom mieste! Na to dám aj ruku do ohňa, hoci tých ostatných až po Eugena Jurzycu už sledujem iba nezainteresovane, amatérsky, ale prisahám, že viac ako pozorne a stále s vysokými nárokmi!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetci páni učitelia vedia, že to čo vymysleli školskí šéfovia akurát teraz a predovšetkým v rovine miezd je s prepáčením „ukážková hlúposť“, ba jednoznačnejšie, neuveriteľná „kravina“!

Spájať miesto pôsobenia učiteľa a jeho mzdu s priemerným zárobkom daného regiónu, to mohlo napadnúť iba voľajakého obmedzeného „brátyslaváka“, aby som sa náhodou voľakoho nedotkol osobne, veď ten čo to vymyslel je vraj voľakde od Žiliny. Viete si predstaviť, aké sú rozdiely v takomto ukazovateli také naozaj? Poviem vám to na rovinu, až diskriminujúce, sú v hodnotách stoviek eur, za rovnakú robotu, za porovnateľnú snahu i výsledky a v mene rovnakého vzdelania i doplňujúceho štúdia. Byť učiteľom v okrese Bratislava znamená zarobiť nad priemerný zárobok čo v tomto regióne presahuje sumu 1103 eur, ale ak využijem údaj kolegu Urbana z dnešného vydania SME, tak už v susediacej obci v okrese Trnava to bude takmer o 342 eur menej! Spravodlivosť, čo poviete a to ešte nehovorím o svojich kolegoch v aktívnej službe tu, v Prešove!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak sa vrátim celkom samozrejme k tomu svojmu prvému, ešte s plnou vážnosťou a zodpovednosťou koncipovanému mzdovému poriadku. Podmienkou priznania mzdy a rovnakou nevyhnutnosťou v ňom zotrvať je vzdelanie, dosiahnutá hodnosť, kvalifikácia, odbornosť, pomenujete si to ako chcete, ale to je začiatok kariérneho postupu na dráhe učiteľa. V priebehu rokov sa platová trieda zvyšuje plošne, rovnako tak je stanovený aj nástupný plat a vôbec nezáleží, čo je prvou nástupnou stanicou adepta tohto zodpovedného povolania. Zopakujem a podčiarknem, plat je stanovený jednotne a mal by vychádzať z priemerného zárobku obyvateľa Slovenska a mal by ho prevyšovať, lebo nevyhnutnosť mať vysokoškolské vzdelanie je presne ten bonus, čo to robí vierohodným. Tak, ako v každom inom povolaní sa pravidelne zvyšuje platovým postupom podmieneným odslúženými rokmi a dosahovanými výsledkami až po hranicu 40 rokov, keď je podmienkou pre jeho platnosť nová vzdelanostná podmienka kariérneho rastu. Určí ju príslušná vysoká škola najmenej dvojročným vzdelávacím programom s udelením dekrétu a dá sa nahradiť inou odbornou činnosťou, napríklad autorstvom učebnice, učebných textov, alebo prácou odborného charakteru v sfére financovania či odborného riadenia rezortu.

Okrem toho je v systéme odmeňovania učiteľov ešte aj pohyblivá zložka mzdy a hoci je jej výpočet akurát teraz mimoriadne zložitý, lebo všetci vieme, ako sa aj mzdový fond opatruje v systéme samospráv a župných úradov, kde sa s jeho neustále sa meniacou reálnou hodnotou narába viac ako nezodpovedne pripomeniem vám, ako to bolo vtedy keď som to objavil ešte v roku 1990! Aj teraz sa dozviete, že obec či mesto ani nemá na mzdy pre učiteľov, čo je jednoducho nemožnosť, lebo v zmysle rozpočtových pravidiel sa takýto presný obnos vypočítava na počet zamestnancov a naplánovaných výkonov! A aby ste tomu rozumeli ešte lepšie, všetko to, čo by sa dalo minúť tak akosi naviac je obnos, čo sa ušetrí pri nemoci, pri ošetrovaní člena rodiny a aj inokedy, keď je namiesto mzdy realizovaná dávka poisťovne! Koho to potom klamú, to už to naozaj nikto nevie a tak sa pýtam, prečo sa o tom nehovorí!?

Jasné, takáto zložka mzdy bude vždy relatívne spravodlivá, aj to viem, kredit dobrého učiteľa je v porovnaní s kamarátstvom riaditeľa vlastne nič a keďže ma nenapadá, čo sa s tým dá urobiť, radšej do toho nezavŕtam. Ale naopak, pripomeniem všetkým, v mzdovej oblasti nešpekulovať. Mzda sa má určiť na základe vzdelania plošne, jej rast je podmienený dĺžkou praxe a povinnou dovzdelanosťou a jej pohyblivú zložku pri priaznivých okolnostiach dopĺňa osobné hodnotenie vedenia školy.

A pozor, to všetko je povinnosť štátu, povinnosť so základmi v rozpočte tejto krajiny a bez výhovoriek, lebo poviem vám, keby učiteľov nebolo treba naozaj tak veľa, už by sa to vyriešilo dávno! Bez nich to však naozaj nejde, národ by strádal a tak to konečne treba urobiť!

Napriek všetkému, napriek problémom, iba v záujme nevyhnutnej veci.

Stanislav Krištofík

Stanislav Krištofík

Bloger 
  • Počet článkov:  2 342
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyskusal som si v zivote tolko dobreho i zleho, ze mi moze zavidiet aj Hrabal. Vzdy som zostal optimistom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu