S prepáčením, oči neverili, v pondelok to predsa len mávalo celkom iný charakter, naviac, dva dni redakčného voľna malo byť vidieť! A ani to šéfredaktorské zdôvodnenie takéhoto kroku neakceptujem bez „škrípania zubov“, lebo pri nákupe v Lidli, ani nie o polhodinku neskôr, som videl to pyšné – 20% DPH na naše ceny nepôsobí! Nuž teda neviem, ale rýchlosť, s akou sa „môj denník“ rozhodol akceptovať vládny balíček ekonomických opatrení je podozrivo expresná a nesmiete sa na mňa vy zodpovední hnevať, túžba profitovať akurát takto, bez overenia si dopadov – to ste vari ešte nikdy neurobili! Nuž stalo sa, už sa neodstane, ale ku cti a k vylepšeniu „štítu“ denníka, čo vždy nazývam mienkotvorný, to naozaj nepridá žiaden lesk.
Tak akosi na dôvažok prišla spomienka na minulosť, keď ma novinky stáli tiež päťdesiat, ale halierov a to je raz darmo takmer spoľahlivý návod k riešeniu, že si to šuchotanie novín v rukách a možnosť vziať si ich aj tam, kam chodia aj králi peši odpustím a „nalistujem“ si ich iba v počítači!
A v naozaj širších súvislostiach som sa potom zaoberal všetkým tým „cvrkotom“, čo v národe naštartovala Krajcerova odvaha „zlepiť nezlepiteľné“, ako najčastejšie odporcovia a kritici spojenie STV a Slovenského rozhlasu definujú. Fakt som si dal záležať, hľadal som predovšetkým zvláštnosti, ako sa obe organizácie pod štátnou kuratelou na mediálnom trhu presadzujú, aký majú priestor, v čom sú odlišné, ako vnútorne riešia svoje povinnosti voči vlastnej diváckej obci a potom veru aj to, s akým výsledkom. Lebo podmienky na prácu sú vlastne rovnaké, priestory účelové, naviac vlastné, organizácia i štruktúry a personalistika rokmi preverené i zabehané, financovanie dané, ba v niečom veru aj vylepšené a štátom chránené a napriek tomu, čo jeden robí viac ako samozrejme dobre, ten druhý „psuje až katastrofálne“! A dlhodobo, čo vo mne samozrejme evokovalo srd a hnev, lebo raz darmo, o nedôvere k riadiacej práci exriaditeľa STV Nižňanského som nikdy nemlčal, naopak!
Ešte aj s odstupom času a s vedomím, že našťastie je tomu všetkému koniec radšej pripomeniem, že sa mi až k pocitu hnusu nepáčila jeho servilnosť voči predchádzajúcej vláde, hoci práve ňou prejavovaný odpor a znevažovanie ľudí v takejto branži vyvolávali zdesenie. A naviac, limitovanie vlastnej produkcie na úkor „zmluvných dodávok“ všetkého, čo vždy bolo pýchou a hrdosťou s visačkou „made in STV“ a pre mňa veru aj dôkazom neuveriteľných podvodov s predražením všetkého v tomto rozmere kšeftovania s umením. Už sa to vie, už to svojim rozhodnutím „nespraviť stojku“ avizoval minister Krajcer ešte skôr ako v decembri a bolo viac ako jasné, že rozpočet si už Nižňanský na rok 2011 v podobe „somárik zatras sa“ nezariadi. A presne to je to najlepšie, čo sa mohlo stať spolu s faktom, že Štefan Nižňanský v médiách, na ktoré bol podľa viacerých, no predovšetkým podľa seba „fachman“, končí!
Jasné, táto definitíva je iba podmienečne definitívna, u nás sa môže stať naozaj všetko, ale urobiť „capa záhradníkom“ opakovane, keď už sa všetko vie a charakterizuje ako vypočítavosť a zneužívanie moci, to už by bola jednoducho absurdnosť! Pevne verím, že akurát na to už v mediálnom priestore nenájde odvahu vôbec nikto zodpovedný!
Predseda národnej rady Sulík v zmysle svojich právomocí rozhodol, že dočasným šéfom RTVS (úprava názvu RTS je podmienená registrovanou značkou srbskej spoločnosti) bude Miloslava Zemková a svoju úspešnú prax vedenia SRo povýši do vyššieho levelu. A verím jej, že svojich zástupcov v STV a SRo si vybrala dobre . V STV bude veci riadiť Ľuboš Machaj, doterajší riaditeľ programu Slovenského rozhlasu a v rozhlase sa stane riaditeľkou doterajšia šéfka sekcie ekonomiky Daniela Vašinová a hoci je všetko naozaj viac ako „čerstvé“, už bolo cítiť iniciatívu a chuť robiť všetko naozaj ináč, predovšetkým v STV.
S vierou a túžbou, že verejne oznámené rozhodnutia bývajú dobrým začiatkom všetkého prajem Miloslave Zemkovej nielen dobrý štart do jej novej sféry pôsobenia, doteraz u nás obsahom naozaj nevídanej a na rozdiel od kritikov Krajcerovho zákona úprimne verím, že to všetko bude mať dobré pokračovanie a ešte lepšie výsledky. Poznáte to, prevláda presvedčenie, že tento projekt sa skončí fiaskom, vraj rýchlo a nebude to efektívne riešenie, no patrím zatiaľ celkom neochvejne k optimistom, čo obyčajnú múdrosť spravovania vecí verejných - ako keby vlastných - preferujem a verím jej! Riaditeľka Zemková a ľudia okolo nej to v rozhlase robili presne takto a ak sa nepomýlia, ak vydržia a nedajú sa zviesť , bude to všetko cestička pokroku k lepšiemu zajtrajšku aj v STV, kde už naozaj vyzváňala hrana. Len si spomeňte, tá STV 3 už mala aj presné určenie – umieračik!
A ako poslednú vetu napíšem niečo, čo je mojim presvedčením s prívlastkom istota. Ak sa v STV nevydarí celkom od začiatku nový základný kameň produkcie programov premenovať na niečo s krstným listom „vlastné deti“, nevadí, každý návrat či nový začiatok býva naozaj ťažký. Ale nech je potom na 100% všetko zmluvne dohodnuté korektné, bez úmyslov korupčne na zmluvách profitovať a musí sa zaručiť bez výnimky transparentnosť všetkého, čo zmluvy sprevádza. Lebo Slovensko už vie, tento zlozvyk sa v nedávnej dobe povýšil na pracovnú metódu platnú všade a konce sú naozaj všade aj viac ako dobre viditeľné! To čo je teraz presvedčenie a daný sľub, nech sa stane istotou a všetko bude aj v STV v pohode a v poriadku. Čestné vedenie zaručuje dobré výsledky – na tom nezmení vôbec nič ani armáda kuvikov a pochybovačov!