Tajomné ako detektívka

Autor: Stanislav Krištofík | 27.4.2011 o 5:30 | Karma článku: 5,88 | Prečítané:  1850x

  V živote každého človeka sa občas vyskytnú situácie, že si pripadá ako literárna postava vo voľajakom románe, lebo paralela osobného života s románovou postavou vôbec nie je mimoriadnosť. Ak si aspoň z času na čas prečítate beletriu nie je zvláštnosťou, že je tam v predsádke upozornenie – tento príbeh je vymyslený a ak sa predsa len podobá osudom konkrétnych žijúcich osôb, je to iba náhoda. Tomu sa hovorí túžba po istote, je to snaha eliminovať podozrenie zo zlých úmyslov a veru aj spisovateľská etika, teda snaha zachovávať slušnosť vždy a za akýchkoľvek podmienok. Nech vám to neznie ako voľajaký plagiát, ale keď si niečo na tento spôsob, ako zavedený princíp svojej práce osvojila Generálna prokuratúra, podstate vecí som nerozumel. Je prokurátor štátny zamestnanec, podieľa sa na ochrane práv fyzických a právnických osôb či štátu, alebo nie je!? Lebo ak je, tak čo má čo kamuflovať, vylučovať či zahmlievať!? Aby ste rozumeli, presne toto si do svojej „literárnej výbavy“ o prokuratúre vymyslel Dobroslav Trnka.

 

Jasné, osoba Slovensku známa, sedem rokov viac všeobecne než špeciálne, lebo počas trvania výkonu svojho úradu tvoril prirodzenú súčasť právneho systému nášho štátu a takmer vždy sa preferovali výsledky súdnych procesov než ich príprava. To až potom, keď si svoj mandát usiloval predĺžiť o nové funkčné obdobie, takpovediac za každú cenu, keď mu v tom viac ako reálnu pomoc a podporu poskytnul opozičný politický subjekt, strana SMER a keď si význam tohto postu uvedomili aj strany z koalície, sa situácia nielenže zmenila, ale naopak, bola povýšená na piedestál najvyššieho rangu politického vplyvu.

Veci sa riešia, hovorí sa viac ako výstižne že kontinuálne a celú spoločnosť zamestnávajú naozaj prvoplánovo. Budú voľby, najskôr teda opakovaná tajná, lebo Trnkovu sťažnosť prezident Gašparovič akceptoval a keďže je predpovedí výsledkov viacero, dajme sa prekvapiť. Koalícia môže tajnú voľbu znefunkčniť, ak nie, môžu sa zasa nájsť zradcovia či zbabelci s čiernym svedomím, môže prísť Radičovej premiérsky koniec, ale veru aj istota zvolenia koaličného kandidáta a kto očakáva konečne pokoj a mier, musím ho sklamať! Trnkove „čáry máry“ už generálnu prokuratúru natoľko opantali pavučinami intríg a tajností, že je to horšie ako vo voľajakej klasickej detektívke.

Pochopiteľne, kto sa nezaujíma ten ani nevie, že u nás je síce prokurátor a čakateľ na výkon takéhoto miesta normálny štátny úradník, s presnými povinnosťami a normami správania sa, tabuľkovým zaradením i výškou odmeny či mzdy, ale z „Trnkovej vôle“ bytosť aj tak celkom zámerne zatajená, anonymná a verejnosti teda neznáma.

Je fakt, že nevidím dôvod, prečo by mali byť nesprístupňované informácie o tom, kto je prokurátorom, alebo čakateľom prokuratúry, povedala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská ako verejnú výhradu, ale nikomu v tejto republike to nepomáha, všetko je aj tak „zakopané tri metre pod zemou“! Kto toto tajomstvo vedieť chce, tomu slúži infozákon, žiaľ, generálna prokurátora je voči nemu odolná ako stredoveký hrad v tureckých vojnách –ignoruje ho a mlčí! Alebo aj ináč, zákony čo by mala strážiť obchádza a neposlúcha. No povedzte, kto by to toho Trnku bol povedal!?

A tak akosi náhodou sa verejnosť dozvedela ešte aj bonbónik naviac. V súvislosti s „klebetami“, že až 12 z zo 41 úspešných čakateľov boli rodinní príslušníci sudcov či prokurátorov požiadal právnik Vladimír Šárnik aspoň o anonymizované testy z výberového konania, lebo ktohovie, možno chcel vedieť, kto a prečo či začo bol možno lepší ako on osobne a hoci bol infozákon tiež na jeho strane, neuspel! Bomba, samozrejme zasa protizákonná, na GP sa nič nearchivuje!

Poriadok síce hovorí až o päťročnej skartačnej dobe, veď ešte aj obálka  doručenej pošty sa musí opatrovať 30 dní, ale veď uznajte, na tomto úrade sa musí utajovať všetko a toto je ten najspoľahlivejší spôsob – všetko zničiť!

Dôvod takejto praxe hodnej Kocúrkova zdôvodňuje Dobroslav Trnka slovami – sú to osobné údaje prokurátorov, treba ich chrániť a hoci to ministerka Žitňanská považuje za absurdnú výhradu, veď prokurátor musí byť podpísaný na každom dokumente ktorý pri výkone svojho úradu vyprodukuje, nič to na Trnkovom „oblbovaní národa“ nemení. Má svojský spôsob myslenia a patrím celkom jednoznačne k tým, čo to nechápu a odmietajú. Je to účelové, vo všetkom netransparentné, s možnosťou získavať utajené výhody na úkor predovšetkým štátu a ľudí a naozaj za tým cítim „smrad pekelného ohňa korupcie“.

Veru tak, už som sa celkom prestal čudovať, prečo sa tento post pre Dobroslava Trnku stal viac ako len „voľajaké trtošenie sa pánbohvie kde“, lebo v anonymite sa dá naozaj všetko to, do čoho nemá národ dovidieť robiť ľahšie a bezpečnejšie. A tak už iba prezradím, že v tejto detektívke nie je hlavným hriešnikom záhradník, ale Dobroslav Trnka, ktorému sa v takomto vysokom úrade každý ten zamotaný paragraf ľahšie a jednoduchšie ohýba na sebe prospešné pravidlo akurát vtedy, ak je to celkom potme a potichu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?