Otázky súvisiace s daňovou sférou a zodpovednosť Mikloša ako osoby bola pre pánov v štúdiu jasná a nespochybniteľná a hoci sa usiloval, ba kto dával pozor aj zistil, že naozaj múdro argumentoval, bolo to málo. Počiatek i Kollár odmietali argumentáciu, že odbornosť nie je politikum a hoci to Mikloš odmietol reálnym posudzovaním svojej akcieschopnosti a rozhodovania či zodpovednosti, aj historicky a reálne, lebo problematika daňovej sféry už za Počiatka obsahovala veci naozaj neriešiteľné. Už vtedy sľubovala súdne procesy, napríklad žaloba na dodávateľa softwéru bola aj realizovaná, ale prakticky k náprave neurobili vôbec nič. A Kollárovým „polienkom na vatru upálenie Miklošovej cti a zodpovednosti“ mala byť akási petícia zamestnancov daňových úradov, vraj aby sa konečne vyvodila zodpovednosť, kde bolo viac ako 100 podpisov nespokojných a po spravodlivosti prahnúcich, ale keď Ivan Mikloš s úplným pokojom v hlase pripomenul, že to, s čím sa Jozef Kollár oháňa je vlastne prezenčná listina zo stretnutia, kde sa problematika daňovákov preberala ako interný problém, atmosféra v štúdiu dostala z ničoho nič inú atmosféru.
Keď sa začalo hovoriť o nezamestnanosti a svoje postoje i predstavy o budúcnosti národu predstavil najskôr Mikloš a potom Počiatek, čo bol samozrejme diametrálne odlišný postoj, rozhovoril sa obsahovo prekvapujúco aj Jozef Kollár. Predstavte si, s pripraveným grafom, jasne štylizovaným príhovorom a na svetlo sveta „nakukla fantastická bomba nepredstaviteľnej razantnosti“ – SaS kritizuje SMER, odkazuje, že čo bolo naozaj už nie je pravdou a Slovensko by malo vedieť, že dnes sa na našej politickej scéne, predovšetkým na tej vpravo, už vôbec nediskutuje o tom, kto spôsobil pád Radičovej vlády, ale predovšetkým o tom, ako sa dostať k prirodzenému pokračovaniu vlády 4 pravicových strán!
A predstavte si, pokračovanie bolo rovnako tak neočakávané, Počiatek doslova vyskočil z vlastnej stoličky a protestoval. Chcem viac priestoru, som tu jediný z opozície na dvoch koaličníkov, to je nekorektné, nespravodlivé, no Puškárová sa presne v tej chvíli vrátila k vlastnej istote a presvedčeniu o serióznosti dovtedy odvysielaného!
A doteraz, pán Počiatek, keď ste do Mikloša „pálili“ obaja naraz a bez milosti vám to nevadilo a bol pokoj. Vraj buďme veľkorysí, majme nadhľad, argumentovala a bolo to prijaté celkom iste veru aj preto, že čas uplynul a viac ani nebolo čo povedať!
Tentoraz sa telefonicky nehlasovalo, čo bolo teoreticky aj možné, ale ako všetci viete, aj tak zbytočné a nepreukazné, ale predsa len, to čoho sme boli svedkami sa nazýva aj šok v priamom prenose. Obrat celkom ako baletný, na špičke nohy, z ničoho nič a bez akejkoľvek predchádzajúcej prípravy na akciu a to, čím sa prezentoval Kollár a teda aj strana SaS má neuveriteľne pôsobivú príťažlivosť. Nebudem skúmať prečo sa tak stalo a ani hľadať príčiny či meditovať nad tým, čo to znamená v praxi, lebo už sa veru stalo neuveriteľne veľa zlého, ale kiež by to prinieslo to najdôležitejšie – koniec dobrý, všetko dobré! To zdôrazňované, do volieb je menej ako tri týždne by malo byť naozaj dôležitým odkazom pre všetkých, čo si akurát toto vedia preložiť nielen do súvislostí, ale predovšetkým do myšlienok a rozhodnutí, lebo naozaj je to ešte stále dosť príležitostí veci naprávať.