Je to vraj všetko o spolupráci, skúste uveriť!

Veru tak, aj proces vzniku vládneho kabinetu mal byť vlastne jednoduchým aktom, veď nominácie patria výhradne strane SMER a hoci to všetko trvalo naozaj dlho, ba malo to podobu hľadania mien v akejsi „dôležitej, ba až nezmyselnej tajničke“, napokon to malo výsledky debaty pri poháriku. Vôbec nie prekvapujúco sa všetko usporiadalo presne tak, ako to prezrádzala „dedičnosť a spriaznenosť duší“, nikde sa nepreferovala profesionalita a veru zloženie kabinetu nemôže dostať voľajakú, čo i len iluzórnu visačku kvality.
Nechcem byť iba negatívnym glosátorom, to naozaj nie, ale ak sa po takto dlhom procese „skladania vlády“ jej program, cez ktorý sa v parlamente uchádzala o jeho dôveru „vymýšľal“ zasa taký dlhý čas, je za tým voľačo zatiaľ neobjavené a treba sa zamyslieť. A nielen to, aj sa spýtať, prečo akurát takto, lebo ak by som porovnával našu a francúzsku povolebnú realitu, je to rozdiel celkom ohromujúci! Čo je v Paríži otázkou hodín, aj napriek tomu, že táto krajina je oproti našim danostiam ohromná v každom ohľade, má u nás scenár „pomalého umierania“ predovšetkým toho, čo sa Róbert Fico odhodlal, pardon, odvážil pomenovať nová politika!
V ničom nepreháňam a mám na to už po kratučkom časovom odstupe aj dostatok dôkazov a naozaj to nie je voľačo lokálne či malicherné, kdeže! Veď posudzujte spolu so mnou.
Premiér a predseda stany SMER Róbert Fico sa dal počuť, aké biedne výkony podáva opozícia veru aj teraz, keď je on a jeho stranícka sila veľkorysá. Veď uznajte, dal možnosť opozícii, aby si menovala vo vlastnej réžii kandidátov do úradov, čo majú v zmysle výkonu kontrolných mechanizmov monitorovať a hodnotiť vládu i moc v štáte, všeobecne aj špeciálne a hľa, ako im to dlho trvalo a naviac, ešte to realizovali tak nedostatočne, že ich kandidáti sú neakceptovateľní! Neviete o čom je reč!? Naozaj? Nuž teda krátky rešerš udalostí.
Národ a predovšetkým opoziční politici sa dozvedeli, že kandidát na šéfa ÚVO Peter Mach, kandidát KDH, po predchádzajúcej dohode tých, podľa premiéra „nekompetentných“ opozičných strán sa rozhodovali nielen dlho, ale aj neschopne a nezodpovedne, lebo tento kandidát neprešiel schvaľovaním ZMOS-u a ani zamestnávateľskou organizáciou, čo je takpovediac informačná bomba hodná útoku tých najhorších záškodníkov! Ak nechcete rozumieť, prečo som použil až takýto ostrý príklad a výhradu tak vedzte, že je to zákerný výmysel moci, lebo nominantom ÚVO je vždy príslušník opozície a to je nemennou istotou. Prečo by takúto nomináciu mali odobriť, skontrolovať, či nebodaj svojim rozhodovaním podmieňovať absolútne nezainteresované spolky či spoločenstvá, alebo organizácie, o tom veru nie je v žiadnom protokole či dohode ani len slovko a tak je to celkom jasné zneužitie moci. Alebo presnejšie, dehonestácia politického rivala a naviac, ten Ficov odkaz, že ak sa opozícia nepolepší do stredy a svojho nominanta neponúkne v akceptovateľnej podobe, vymenuje si ho sám! On, čo ešte nedávno presviedčal slovenský národ a predovšetkým voličov, ako sa radikálne zmenil a ako bude iba serióznym politikom, diktuje z ničoho nič niečo, čo je voľačo celkom nestráviteľné. Falošné, zavádzajúce, jednoducho podlé!
A teraz pozor, to ani zďaleka nie je všetko. Už sa usilujú aj jeho ministri a robia to v podobe rovnako nespôsobilej, ako keby nechceli v ničom za svojím lídrom zaostať!
Minister financií Kažimír rozprestrel ochranný dáždnik nad predsedom Najvyššieho súdu Harabínom aj napriek tomu, že vo veci potrestania jeho prečinov rozhodol dávno aj ÚS a o jeho hriechoch niet pochybností v zmysle zákonných či občianskych noriem a je to svojim spôsobom presne taká hrubosť a faul, akého sa voči opozícii dopustil premiér.
Svojsky si odborné veci ministerstva rieši veru aj taký „zaručene nestranícky kandidát“, ako je minister Lajčák, lebo si osvojil rétoriku svojho premiéra ešte z čias, keď bolo treba v „rečiach roznášať vládu Ivety Radičovej“ a darí sa mu až obdivuhodne. Jeho hodnotenie status quo a budúcnosti úradu bolo celkom „zvláštne“, lebo podľa jeho záverov je európska politika „viac ako svojská“ a on sám sa k nej ani len formálne nehlásil! On je za svetový rozmer a tak bolo počuť predovšetkým o energetickej istote a o priorite budovania atómovej energetiky, chce budovať dobré vzťahy s našimi susedmi aj napriek takejto nezrovnalosti a samozrejme aj mnohých iných, svoj prejav „obohatil“ o zhodu s Rakúskom, Maďarskom Ukrajinou, Srbskom, samozrejme s Ruskom a prisahám, niekoľkokrát zaznela potreba intenzifikovať investície a rozvoj, ale povinnosť šetriť, bola nevypovedanou potrebou.
O školstve je to tu v každodennej ponuke, práca a rodina rovnako tak a minister Jahnátek sa stal z večera do rána až takým fachmanom na poliach lúkach a v slovenských lesoch, že nad neho vari ani niet!
Teda tak, nová politika v praxi! Skvelá a úžasná, žiaľ vláda sa vlastne ešte ani nerozbehla, lebo veci verejné zatiaľ neriadila tak akosi „ad hoc“, ale už je to „nové a mimoriadne“ dobre vidieť. A ak má byť akurát toto tá sľubovaná spolupráca so všetkými zainteresovanými a zodpovednými, ak má byť toto ten nový model vládnutia, keď sa vraj neurobí vôbec nič bez toho, aby sa v parlamente nerokovalo, či to bude priechodné a Slovensku prospešné, nuž s prepáčením, radšej nech je Fico presne taký, akým bol v svojom prvom kabinete. Sám sebou, s jediným rozdielom – už nemá k dispozícii akože koaličných vazalov, na ktorých sa mohol vŕšiť či vyhovárať kedy to potreboval a nech svoju potrebu panovať „zvrchovane“ pomenuje presne tak, ako to bude v praxi.
Lebo viete, najviac zo všetkého sa mi protiví ten prejav moci, keď je ukrytý za princíp vládnutia ako keby naoko, čo dostal pomenovanie „farby, laky, firma s ručením obmedzením“ a nič nie je naozaj také, ako nám to predstavujú tí najzodpovednejší. A to sme iba na samom začiatku, ba vlastne sa ešte vôbec s ničím tak naozaj ani nezačalo! Bože, aké to bude potom, ak to už bude na ostro!?
To viete, namiesto bodky si takáto úvaha zaslúži dovetok, lebo hoci tu ešte nie je k dispozícii nič s prognózou revolučné či nebodaj rozhodujúce – v zmysle konkurencie pre akurát tento druh „novej politiky vládnucej strany“ – nádej už Slovensku svitla. SDKÚ DS sa pozviechala z najhoršieho, našla odvahu všetky problémy, ktoré ju limitovali pomenovať a predovšetkým ich riešiť a už sa vie, že jej lídrom bude bratislavský župan Pavol Frešo. Ale ako to bude, o čom to bude a predovšetkým s kým a pre koho to bude až inokedy, lebo dobrá správa si exkluzivitu zaslúži.