Na TA3 sa klasika s názvom V politike dočkala alternatívy na moderátorskom poste a Katrin Lengyelová, napriek svojej subtílnej prítomnosti a prirodzenej ženskosti si z času na čas poriadok v štúdiu dokázala urobiť, lebo čo ako sa minister financií a podpredseda vlády Peter Kažimír usiloval, svoje predsavzatia, ako to bude všetko prebiehať naplnila realitou. Nekričala, všetko scenáru zodpovedajúce si vynútila tvrdošijným postojom a pokojným trvaním na odpovedi korešpondujúcou s otázkou a prekvapujúco to stačilo!
Všetko, o čom sa snažila diskutovať s týmto naozaj dôležitým a nenahraditeľným politikom a možno viete aj ekonómom, sa točilo okolo daní a odvodov a samozrejme o ich dôsledkoch na štát a jeho obyvateľov presne v tej sile ich účinkov, ako ich prijal parlament. Oponentúra bola povinnosťou Ivana Štefanca, čo je rovnako špecializovaný politik, ale samozrejme z tábora opozície a teda pravičiar a už jeho prvá replika priniesla očakávaný rozruch. Som si istý, že to, čo prinesie parlamentom prijatá „rekonštrukcia“ predovšetkým v oblasti daní je neuveriteľne zlé rozhodnutie, čo bude mať negatívny dopad na slovenskú ekonomiku. A na príčine nebude nepriaznivá situácia v Európe, na vine je obsah tých, napriek našej snahe presviedčať a argumentovať, prijatých zákonov.
Minister Kažimír začal rázne, vraj túto rétoriku dobre poznáme, ale akceptovať ju nesmieme. Naše riziká sme rozložili seriózne, odvodmi sme zaťažili bohaté banky, progresívne sme zdanili veľké a bohaté firmy i jednotlivcov a to je naša metodika konsolidácie. A že nám budú firmy unikať do sveta, na to si treba privyknúť, to tu bolo a aj bude!
Reakcia moderátorky bola originálna obsahom i pohotovosťou, jej replika zarezonovala názormi zahraničia a bola nesúhlasná, takže presne vtedy Kažimír zareagoval presne tak, ako v televízii pravidelne – to je ten rozdiel medzi nami! A hoci bolo v ponuke naozaj všetko, prvý aj druhý pilier a problematika „zneuctených občianskych úspor“ či neudržateľnosť stability systému vo všeobecnosti, ale pán minister si vystačil s argumentom, - to nie sú žiadne relevantné fakty, hoci 500 miliónov čo vláda takto „znormalizovala“ je celkom iste rafinovaná operácia, ktorej bude treba vymyslieť právne meno!
A o nič lepšie to nebolo ani vtedy, keď sa Lengyelová chcela dozvedieť, prečo sa zrušila na Slovensku rovná daň, keď to kritizuje celý svet, tie najznámejšie ekonomické kapacity, aj z USA, ale Kažimír sa už nedal zastaviť! To je hegemónia pravice, to tu už bolo, to je tu už opakovane a keď ho trpezlivo presvedčili o opaku, že to valcovanie systému bolo naozaj dlhodobo v réžii ľavice a teraz zasa, napriek nesúhlasu naozaj z celého sveta, prišlo milé prekvapenie. Napísal som si, že tie argumenty mu vzali dych a potom to dospelo k „objavu veľkej múdrosti“, že kto zvyšuje dane z práce, škodí rozvoju ekonomiky a trhu práce a Kažimírova rétorika už sa zavŕšila iba známym zavádzaním národa, že všetko v tejto oblasti a aj ZP je vecou kompromisu všetkých na veci zúčastnených.
A to už potom celkom zmysluplne dominovalo v štúdiu moderátorky Jančkárovej na Jednotke a bolo to naozaj v rovnakom duchu! Minister práce sociálnych vecí a rodiny Ficovej vlády Ján Richter bol pripravený prijatie Zákonníka práce brániť a chrániť s velikánskym nasadením, ale žiaľ, Július Brocka mal ako opozičný poslanec nielen oveľa viac dôkazov o opaku, ale veru aj nezvratné argumenty. Už Jančkárovej otázka, pán minister, naozaj je prijatý ZP „výbušná zmes“, čo narobí v sfére zamestnávatelia, zamestnanci, odbory, vzájomné vzťahy a ich nesúlad a zhoršenie také zlo, ako sa to všeobecne tvrdí a čo ako sa Richter usiloval, už sa na koňa v tej diskusii nedostal! Nech to bolo o tejto problematike, o odstupnom, o prepúšťaní zamestnancov aj v predstihu, či potom aj o práci v nedeľu a vo sviatkoch, čo bol pôvodne ich návrh zákona a teraz boli všetci proti, bolo to iba defenzívne a neodborné. Ako sa hovorí, „nešla mu karta“ a keď moderátorka prišla s otázkou – voľby prezidenta, bolo mu to vyslobodením!
Július Brocka iba zopakoval predsavzatia KDH tak, ako to zaznelo iba prednedávnom na vrcholovom stretnutí členstva, vyslovil istotu, že budú partnerom navrhovať svojho kandidáta, ale prioritou bude spoločné meno a zdôraznil – chceme všetci, aby to konečne nebol komunista!
Minister Richter začal radšej zoširoka, otázku moderátorky, či už sa rozhodli, že ich prezidentským kandidátom je premiér Róbert Fico zľahčil konštatovaním - vraj až v decembri sa o tom budeme zhovárať a meno potom oznámime koncom roka 2013. Róbert Fico je naozaj skvelá voľba, ale je to predsa len zavčasu. Nech je to ako chce, ale aj tak má moju i našu podporu!
A viac už nebolo o čom, pravda a tak moderátorka otvorila priečinok právnej zodpovednosti a hanby slovenskej vymožiteľnosti práva - vymenovanie právoplatne zvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša do funkcie prezidentom republiky Ivanom Gašparovičom tak, ako mu to ukladá zákon! Všetky Richterove slová v štúdiu zneli až neuveriteľne nekultúrne, všetky jeho pochybnosti Jančkárová „testovala a hodnotila“ v kontexte s reakciami právnych expertov, sudcov i opozičných politikov a keď už nemal k dispozícii žiadne východisko – už to malo podobu iba voľby nového generálneho prokurátora vo vlastnej réžii parlamentného diktátu „osemdesiat trojky poslancov strany SMER“, zmohol sa iba na mierne – viete, my takú persónu voliť nebudeme. A Brocka si svoje polienko na vatru jeho rozpakov priložil celkom samozrejme – to už naozaj nie je normálne, aby sme tu boli ako pred novembrom 1989, aby tu o všetkom rozhodovali komunisti, čo síce naozaj nie je presná repríza tých povzdychov, ale obsahovo to sedelo!
A posledné slovo v tej relácii O 5 minút dvanásť mal samotný Jozef Čentéš v telemoste. Bol seriózny, argumentoval výhradne korektne ku všetkému, čo sa tých 16 mesiacov od svojho zvolenia v parlamente dá hodnotiť ako porušenie jeho práv, zopakoval výhrady a postoje zo zákona, uviedol citácie viacerých odborných stanovísk a neváhal povedať, že rozhodnutia Ústavného súdu sa nekomentujú, ale rešpektujú. Jeho voľba bola legislatívne oprávnená, nespochybnená a parlamentom schválená a on sa bude brániť konzekventne podľa práva, ale rázne!
Nuž a Zlatica Puškárová si tentoraz vybrala za tému svojej relácie Na telo slovenské potraviny, prvoplánovo potom tie potraviny na našom trhu, čo nespĺňajú kvalitatívne požiadavky a hoci si pozvala až troch hostí – nebolo to vôbec ono! Viete, všetci už všetko vedia, Jahnátkove aktivity sú dlhodobo dobrou kamuflážou naozaj vážnejších vládnych starostí a ani tie najrozdielnejšie postoje diskutujúcich nevzrušovali. Boli alebo akademické, ba možno až z ponuky sci-fi a cítil som sa výberom problémov do moderovaného politického spravodajstva v tejto televízii a s takou moderátorkou nepríjemne prekvapený. Priority súčasnosti sú naozaj celkom iné, také náhradné riešenie je nechutný minimalizmus a zástierka, nehodný Markízy a predovšetkým spoločnosti.
