Bolo to celkom iste naplánované a vymyslené celkom ináč, lebo ten zvrat s rozhodnutím Kalinovu nomináciu zrušiť prišiel naozaj na poslednú chvíľku, prakticky jediný deň pred voľbou šéfa ÚPN v parlamente a tak sa namiesto istoty jeho zvolenia bude neúspešne hlasovať iba o kandidátovi opozície na tento post Františkovi Mikloškovi, ktorého poslanci za SMER už raz v hlasovaní odmietli. To viete, budem to parlamentné šari-vari sledovať obzvlášť pozorne, lebo v našej snemovni pôsobí dosť optimistov, čo vyslovili nádej, ako sa poslanci strany najmocnejšej rozhodli konečne Mikloška podporiť a vraj k jeho zvoleniu tou troškou svojich hlasov prispejú, ale nebudem predbiehať, ten finálny verdikt si nechám až ako bodku za týmto opisom status quo v ich neomylnom klube.
Ak si dobre pamätáte, kandidátov na miesto šéfa ÚPN naozaj nebolo „aj na rozdávanie“, naopak, opozícia sa na tom svojom zhodla celkom programovo, ale nielen mňa napriek všetkému zdanlivo pozitívnemu mýlila skutočnosť, že SMER si ako epigón komunistickej minulosti vôbec osobuje právo o tom poste rozhodovať! Veď je to jednoducho neetické a celkom nič na tom nemenila ani skutočnosť, že Juraj Kalina už v Ústave pracoval pod vedením Jána Langoša, sám sa označoval za jeho žiaka a naozaj prekvapujúco sa hlásil k tým verejne činným občanom, pre ktorých sa socha Svätopluka stala predmetom kritiky. Možno som to posudzoval zo zotrvačnosti, ale nič by som na svojom postoji nebol menil, lebo istotám a chúťkam strany SMER zo zásady nedôverujem, no aj tak to skončilo radikálnou zmenou.
Všetko to odštartoval anonymný list adresovaný médiám a poslancom strany SMER do parlamentu a jeho obsah mal neuveriteľne mocný účinok akurát na nich! Svojho kandidáta si predvolali na utorok večer na vypočúvanie a všetko to dianie verejnosti priblížila predsedníčka klubu Jana Laššáková viac ako jednoznačne. Prišlo nám viac anonymov, budeme sa pána Kalinu na všetko pýtať a verím, že si to všetko vysvetlíme, ale noc čo nasledovala nebola vôbec múdrejšia, naopak! Tie anonymné udania v podobe je to čechoslovakista, pravičiar a radikál sa zrejme potvrdili, lebo na Kalinu už nebol nikto osobne zvedavý a verdikt bol jednoznačný – kandidatúra sa ruší! Reakcie takto odvrhnutého Kalinu bola jednoznačná – som znechutený, naozaj som si myslel, že im ide o ÚPN a preto som dostal od nich šancu a viac ako symptomatickou reakciou spolupatričnosti a stal aj postoj protikandidáta Františka Mikloška. Ak ho už raz navrhli, museli vedieť prečo a ak už ho nominovali, tak toto sa robiť naozaj nemá, je to neseriózne!
To viete, kolotoč dohadov, čo sa to vlastne udialo a prečo sa v strane SMER udialo toľko amatérskych rozhodnutí je rozsahovo bohatý, je v tom záujmov aj na rozdávanie, ale najčastejšie rezonujú akurát tie, čo spájajú poslancov tejto strany s nacionalizmom a verte mi, vôbec ich nie je málo! Je fakt, že oficiálne v tom „nelieta“ nikto menovite, ale všetci tí, čo stoja za sochou kráľa všetkých Slovákov Svätoplukom a koketujú, čo ako skryte, s uznaním zástoja Jozefa Tisa v našich dejinách, majú jednoducho poriadnu silu a dokážu, ako vidieť, presadiť svoju vôľu! No povedzte, kto by to bol na začiatku tejto celkom prekvapujúcej kauzy povedal, nacionalizmus v politike strany SMER ako reálna sila, ale ako vidieť, nikdy nehovor nikdy! Ba naopak, prestaňte pochybovať a radšej spomínajte, kto a ako mocne sa za tieto symboly našej štátnosti bil, kto to všetko pri ohni fakieľ a pod štítom v rukách tej sochy, čo mal znak slovenskej štátnosti najemotívnejšie prežíval a ľahko uhádnete, komu ten Kalina napokon najviac prekážal!
Spolu so začiatkom schôdze parlamentu, čo sa začala po prestávke naozaj „zákonodarne veľkorysej“, sa na verejnosť dostali informácie, že Kalinov postoj k problematike najviac prekážal premiérovi Ficovi a jeho ministrovi kultúry Maďaričovi a práve na ich zásah sa Klub poslancov strany SMER rozhodol - kandidatúra je pozastavená! Pochopiteľne, to nie sú poslanecké stanoviská a postoje, ale o ich sile a dôležitosti sa pochybovať naozaj nedá, čo poviete!? Predsedníčka poslaneckého klubu strany to akceptovala viac ako samozrejme a tak už sa iba čakalo, ako dopadne v parlamente tajná voľba s jediným kandidátom, Františkom Mikloškom.
To viete, bol som zvedavý, chcel som vedieť, čo na to zodpovední a veru som pozorne sledoval, ako to vidia predovšetkým poslanci za SMER a bolo to také vlažné a nepresvedčivé, „ani ryba ani rak“! Vraj je Mikloško naozaj solídny človek, celkom iste dobrý kandidát na výkon funkcie v ÚPN, ale nikto nevedel, ako sa napokon rozhodne, lebo sa hlasuje podľa vlastného uváženia a ... Nuž teda tak a kým som dovtedy tak akosi koketoval s nádejou, že SMER si naozaj neosobuje právo šéfovať celkom všade a veľkoryso dovolí zvoliť na čelo ÚPN kandidáta opozície, v tej chvíli akože slobodného výberu mi bolo nad slnko jasnejšie, že zázraky sa konať nebudú! Františka Mikloška nezvolili a všetko sa vráti na samý začiatok očakávania.
A keby len to, táto schôdza parlamentu bude v svojom prevedení celkom mimoriadna, bude sa iskriť ešte viac ako doteraz a verte mi, ešte aj to, čo je zatiaľ iba vo výboroch, kuloároch a v poslaneckých klebetách už má v sebe toľko grádov odporu, že sa to nebojím ako predpoveď či skôr proroctvo napísať – bude to naozaj sila odporu a neporozumenia. Veru tak, niet sa na čo tešiť!