A celkom pochopiteľne, toho, pre mňa menej pochopiteľného v jeho životných peripetiách a predovšetkým rozhodnutiach bolo viac, hoci odpor voči režimu po roku 1948 mal v svojom „vierovyznaní“ v mene svojej rodiny zabudovaný dokonale a presvedčivo a keď sa rok pred zamatovou revolúciou dostal do konfliktu so štátnou mocou, takpovediac natvrdo, lebo bol uväznený, zdalo sa, že sa predsa len stane menej vypočítavým a špekulujúcim politikom. Lebo viete, vtedy to naozaj vyzeralo byť iba tak jednoducho – buď s komunistami, alebo proti nim, v jeho prípade cez jednoznačný postoj k viere, ale žiaľ, v svojom ďalšom živote a politickej kariére až doteraz o tejto normálnej jednoduchosti nepresvedčil.
Už viackrát som sa nad jeho postojmi k životu v našej realite zamýšľal, lebo je to naozaj tak -ako keby sa programovo nútil byť nečitateľnou persónou, vždy si vymyslel k pravidlu čo sa nemá porušiť výnimku a ak si pripomeniete jeho životnú filozofiu premenenú na drobné zistíte, že je v konečnom dôsledku špekulant, výmyselník, potrimiskár a farizej, čo nie je hanlivá konštatácia či pejoratívna klasifikácia charakteru, ale len a výhradne opis jeho spôsobu myslenia! On iný nebude, vždy keď povie jedno, už v nasledujúcej chvíli to doplní o opak či pochybnosť a je presvedčený, že tak je to správne, tak ho budú chcieť a vedieť akceptovať mnohí, lebo dá priestor zdanlivej slobode názorov.
Keď sa v roku 2000 vzdal miesta šéfa KDH a stratil sa zo sveta osobnej prezentácie v politike a stal sa skôr advokátom a služobníkom Justície v tom najširšom možnom zábere profesionálnej činnosti, celkom prirodzene zmizol z rebríčkov známych osobností. Teraz však, keď ho osobná ambícia stať sa prezidentským kandidátom pre Slovensko vo voľbách roku 2014 ženie do pozície dostať sa do pozornosti voliča za každú cenu, vrátil sa k svojej celkom dobre známej prezentácii spôsobov a manierov človeka viac ako osobitého – takého, čo si záujem verejnosti vie zabezpečiť. Dal o sebe a o svojej chuti kandidovať na post prezidenta vedieť radikálne, vo všetkých médiách, za pomoci svojej práce a osobných kontaktov, spojil sa s KDH a jej vedením i členskou základňou napriek tomu, že je to návrat do „takmer zabudnutých sfér života“ a svoje ambície prezentuje naozaj radikálne. Zbiera podpisy, neviem síce, koľko pomocníkov a spolupracovníkov má jeho štáb, ale podľa posledných informácií už splnil dve tretiny predpokladanej voličskej podpory, čo dosvedčia podpisy a v lete, či s istotou už na jeseň sa jeho kandidatúra stane realitou!
Pribudne k Andrejovi Kiskovi, nezávislému prezidentskému kandidátovi a podľa toho, čo som sa dozvedel a koľko sa mi podarilo sa dozvedieť je optimista v očakávaní – som dobrým prezidentským kandidátom, vyhovujem pravici a veru aj ľavici, hoci takéto rozdelenie spoločnosti nemám úprimne rád, celkom iste ma budú podporovať aj bývalí spolustraníci, hoci skôr nezáväzne a anonymne než proklamáciou a nech sa o mne hovorí hoci aj s podozrením či priamo s dešpektom, pre väčšinu národa, aj pre tých so stranou SMER som ideálnym kandidátom!
Ak ste si to osobné krédo prečítali pozorne musíte uznať, že je skôr fatalista než optimista, nezaprie svoju letoru hovoriť jedným dychom čihí aj hota, ba aj pŕŕ a v tejto mnohorakosti, ktorú on považuje za formu taktiky a nie vypočítavosti, má byť ukrytý ten jeho kameň mudrcov. Svojim spôsobom je to naozaj pevná viera, on iným politikom než takýmto vypočítavým a premenlivým nebol ani v dobách absolútnej aktivity v pozíciách verejných funkcií a podľahol dojmu, či vlastne viere, že je to presne takto správne a všetkými občanmi akceptovateľné. Pokojne tvrdí, že jeho podporovatelia, čo mu doteraz dali svoj podpis sú v troch kategóriách a presne ich špecifikoval! Jedni chcú radikálnu zmenu fungovania našej spoločnosti, druhí sú kresťania a tým tretím konvenuje fakt, že som rusofil a bude vám jasné, že už iba máločo v kontexte s osobnou výbavou dobre čitateľného politika je kompatibilné či nebodaj priamo jednotné s predpokladom – takýto som teda naozaj!!!
Aby ste ma dobre pochopili, ak povie, že vláda Ivety Radičovej vlastne neurobila vôbec nič, lebo bola rozdrobená a treba ju iba kritizovať, kým vláda Róberta Fica je schopná, lebo dokáže prijímať rozhodnutia, je to voľačo tak nehodné úvahy súdneho človeka a tak s prepáčením pravdu znevažujúce, predovšetkým z hľadiska práva, že sa nechce ani veriť, že to povedal Ján Čarnogurský vážne a verejne, že to nie je iba voľajaký bonmot usilujúci sa veci nadľahčiť?! Konsolidačné skutky tejto vlády Róberta Fica, čo sa prejavujú spoločenským úpadkom v širokom zábere si nevšíma, vraj ani len tá rovná daň nie je preukazným dôkazom a vôbec, to v konečnom dôsledku nie je starosť prezidenta, to je program pre ekonómov a sociológov, aby sme mu rozumeli a rovnako jednoducho sa vyzul aj z otázky, ako sa ako bývalý minister spravodlivosti pozerá na „činy Štefana Harabina“, proti ktorému s vervou bojoval!? Ako je to možné, že je dnes predsedom Najvyššieho súdu a dlávi Justíciu bez výnimiek a on nič, ani len slovíčko nespokojnosti dopočuli sme sa, že to je politika!
Ak by ste boli zvedaví, ako by riešil kauzu zvolenie a menovania do funkcie Jozefa Čentéša dozvedeli by ste sa, že vlastne nijako, lebo ako prezident by so zákonmi čo sú v platnosti nehýbal a nepovažuje za svoju morálnu povinnosť sa v tomto smere angažovať. A ešte fantastickejšie sa jeho „ohybnosť a variabilita myslenia“ prejavila pri osobných postojoch v kauze arcibiskupov Sokola a Bezáka! Jeho syn je právnikom Jána Sokola, on sám je právnym poradcom občianskeho výboru pre objektívne informovanie verejnosti o tejto kauze a máme si byť istí, že je to všetko celkom korektné. Čo povedal a čo sa dokázalo v živote Róberta Bezáka a v účtoch je podľa jeho presvedčenia voľačo nepodstatné, lebo štát v tom nemôže povedať vlastne nič podstatné, to iba Vatikán! A hoci sa František Mikloško, čo je jeho šéfom výboru za kandidatúru, voči Jánovi Sokolovi pred súdom prezentoval ako svedok o jeho priestupkoch a podvodoch nie je žiaden paradox, ale to je vraj iba svedectvo o tom, že jeden sme za niečo, druhý zasa proti niečomu!!!
No uznajte, môže byť niečo preukaznejšie, ak chcete okolie presvedčiť o tom, že myslenia a úvahy či osobné presvedčenie tejto osoby sú vypočítavé a nedôveryhodné, že sa im nedá veriť!? Pochybujem a to ešte nie je všetko, lebo kauza prvý prezident Slovenska Michal Kováč a únos jeho syna, čo bol zločin naozaj hrôzostrašný a naše vedenie štátu diskreditujúci v rozsahu až katastrofálnom, Jána Čarnogurského zaznamenáva ako advokáta na tej pofidérnej strane zákonnosti a naviac, osobne sa dal počuť, že ak bude prezidentom, tieto rokovania o zrušení Mečiarových amnestií nebude nikdy iniciovať, lebo prezident nemá právo spoločnosť názorovo rozdeľovať!!!
Čo poviete, argument ešte vynaliezavejší, akým nás tu už dlho ohromuje či fascinuje premiér Fico, že amnestie sú právne nezvratným rozhodnutím slovenskej justície a presne v tej chvíli si viete predstaviť aj imaginárnu možnosť, že ak by sa Slovensko dostalo do nebezpečenstva, ak by bola ohrozená jeho suverenita, bude prezident Ján Čarnogurský hľadať pomoc a spojenca v Rusku!? Iba vtedy vraj nie, ak by bolo Rusko tým agresorom, ale ináč niet nič lepšieho na celom svete a dokážte mi, že to nie je pravda!?
Presne takto sa teda Slovensku vyspovedal prezidentský kandidát do nastávajúcich volieb Ján Čarnogurský a ak by som mohol ovplyvniť osud, tak by som si želal, aby tých chýbajúcich 5000 hlasov občianskej podpory nikdy nezískal a v tom priestore kandidátov na tento post jednoducho absentoval - to by bolo dobré a spravodlivé. Chameleón v prírode či v teráriu je prijateľný exot k obdivu a pozorovaniu vôbec, ale v ľudskej spoločnosti, či dokonca na jej čele je absolútne neprijateľný, je to degradácia všetkých Slovákov, celého národa!