Je mojou povinnosťou celému Slovensku pripomenúť, ako sa tá menovitá nominácia Štefana Harabina vôbec dostala do podoby relevantného návrhu pod hlavičkou sudcov Súdnej rady, lebo treba naozaj vedieť, že trinásť podpisov jej členov s takýmto rozhodnutím nesúhlasí –podľa nich je to celkom neoprávnený postup, zavádzanie v zmysle právnych noriem a jeho nominácia neobstojí, je celkom irelevantná! Súdna rada o ničom takom nikdy nerokovala a jej členovia svojimi podpismi dosvedčujú pravý opak, tento orgán s právom delegovať svojho kandidáta na post predsedu NS rozhodol a menuje Zuzanu Ďurišovú.
V reálnej podobe je teda viac ako isté, že je to právny zádrhel v neriešiteľnej podobe, Harabinova nominácia do volieb o post predsedu Najvyššieho súdu je spochybnená, ak už nie priamo vylúčená a Slovensko je pred dilemou– kto má rozhodovať o zákonnom postupe vo veci! Lebo nič sa nedá robiť, verejná mienka „služobníkov práva, teda sudcov Slovenska“, má takmer s istotou podobu vyjadrenú postojom jednej z tých sudkýň NS, ktorá sa pod protest proti Harabinovej zlovôli pokojne podpísala – Elena Berthotyová. Návrh kandidáta v mene sudcov je vážna povinnosť a zodpovednosť, mali sa k tomu vysloviť a rozhodnúť všetci sudcovia NS a to aj napriek tomu, že v tejto inštitúcii momentálne vládne atmosféra strachu! Vo chvíli svojej protestnej akcie a podania svojho návrhu priznávame, že práve z týchto dôvodov sme neoslovili všetkých 85 sudcov čo tvoria jeho senáty, aby sme nikomu osobne nespôsobovali traumu.
A tak akosi na margo takéhoto vyznania ohľaduplnosti sa dala počuť aj Harabinova protikandidátka na post predsedu NS Zuzana Ďurišová, keď naozaj adresne a odvážne skonštatovala. Ak by som vo voľbe uspela, pokúsila by som sa vrátiť na Najvyšší súd spravodlivosť a sudcom, ktorí o to stoja vrátiť slobodu a nezávislosť, pretože dnes sú vystavení hrozbe perzekúcie zo strany nášho diktátorského pána predsedu a naozaj nič viac netreba dodávať, či hľadať iné argumenty.
Chcem byť celkom korektným hodnotiteľom udalostí, ktoré akurát teraz ovplyvňujú atmosféru v sfére slovenského súdnictva a vrátim sa k tej viacmenej prekvapujúcej správe ministra spravodlivosti Boreca, že aj jeho úrad bude menovať kandidáta na post predsedu Najvyššieho súdu. Samozrejme, všetko je v podobe „naozaj zodpovednej diskusie o výbere zodpovedného kandidáta“, ale nedá sa vôbec vylúčiť, že moc a sila Harabina dosiahne až do týchto zdanlivo mu nedostupných sfér a jeho meno nakoniec vysloví minister aj tak, či napriek takejto výhrade, hoci s rukou na srdci priznávam, že pochybujem, lebo člen vlády bude skôr poslúchať odkazy svojho predsedu, aj keď boli vyslovené skôr podmienečne než príkazom a Harabina delegovať nebude! Napriek všetkému, samozrejme, lebo nič sa nedá robiť, udalosti v justičnom sektore legislatívnej sféry riadenia štátu nesvedčia o tom, že je to rezort riadený pevnou rukou a s využitím všetkých možností spravodlivosti.
A tak, celkom zákonite, cez tých smelých a odvážnych, čo Harabina a jeho spôsob riadenia Najvyššieho súdu a Súdnej rady kritizovali, prišla pochybnosť vyslovená sudkyňou Berthotyovou v takejto jednoznačnej podobe. Nechcem dopredu lámať palicu nad kandidátom, ktorého nepoznáme, ale ťažko môže byť autoritou niekto, kto sa neozval voči tomu, čo sa na Najvyššom súde deje a nedokázal sa zastať kolegov, ktorí sú už roky nezmyselne disciplinárne stíhaní. Krutá pravda, čo poviete a tak som naozaj zvedavý, aká bude finálna podoba kandidatúry všetkých uchádzačov o predsednícky post na Najvyššom súde SR a voľby s dátumom 19. máj budú očakávanou udalosťou pre celý národ!
Nového predsedu bude voliť 18 členná Súdna rada tvorená nominantmi sudcov, parlamentu, vlády a prezidenta, čo je podľa súčasného rozloženia síl v krajine výhodné pre tých, čo sú dnes pri moci a rozhodujú vlastne o všetkom výhradne v svojej réžii a o verdikte rozhodne jednoduchá nadpolovičná väčšina hlasov. O to viac si treba ceniť odvahu tých sudcov, čo sa rozhodli vykročiť na cestu za pravdou a nezávislosťou súdnej moci, či cti a vierohodnosti justície naozaj s vedomím obrovského rizika, že je to celkom iste viac, ako len voľajaký plezír dokazovať sami sebe svoju česť, že je to naozaj memento pre slovenský národ pripomenúť mu, čo všetko už spravodlivosť u nás kriví a deptá celkom nedôstojne.
Bodkou za kauzou, ktorej koniec je ešte naozaj ďaleko, veď ešte nepoznáme ani len mená možných kandidátov okrem sudkyne Ďurišovej a podmienečne Harabina, bude hlasovanie už spomenutého výkonného volebného orgánu. Ak väčšinu hlasov nezíska nikto z navrhnutých kandidátov, do druhého kola volieb už nepostúpia a všetko sa bude musieť zopakovať od hľadania, cez výber, po nomináciu a novú voľbu a svojim spôsobom, aj keď tu bude Harabin ešte stále „zacláňať“, by to bola možno ešte naozaj tá lepšia možnosť! Všetko sa utrasie, všetci sa v tej prvej skúške charakterov „vyfarbia in natura“, budeme mať nového prezidenta, celkom iste aj zmeny vo vládnom kabinete, lebo veci v strane Smer sa nevyvíjajú ako by sa to žiadalo a celkom dobre je možné, že už to naozaj nebude iba diktát ako doteraz, ale sa aj demokracii predsa len zablýska na lepšie časy.